Televízory sú prístroje, ktoré nájdete takmer v každej domácnosti. Je to centrum obývačky, miesto stretnutia ľudí. Existujú rodiny, ktoré namiesto neho používajú projektor, notebook, tablet či smartfón, ale je to skôr výnimka. Súčasný televízor je pritom skôr počítač s veľkým displejom, na rozdiel od minulosti, keď to bol v podstate izolovaný prístroj. Práve o vývoji televízorov je náš seriál. Budeme sa v ňom zaoberať históriou vývoja televízorov, aký je súčasný stav a povieme si, kam vlastne smerujú.

Krátka história vývoja televízorov

Prvý plne elektronický televízor uzrel svetlo sveta 7. septembra 1927 a vytvoril ho Američan Philo Taylor Farnsworth. To bol však prístroj skôr pre laboratórne podmienky. Jeho vynález si neskôr všimol Vladimir Zworykin zo spoločnosti RCA a tá na jeho základe začala vyrábať komerčné televízne prijímače.

Televízory sa rozšírili hlavne v USA, pomohlo tomu aj celoštátne vysielanie a dobrá kúpyschopnosť Američanov tesne pred vznikom svetovej ekonomickej krízy.

Predaj a vývoj televízorov na našom území bol po skončení druhej svetovej vojny ešte úplnou neznámou. Situácia sa začala meniť až o 10 rokov. Na území vtedajšieho Československa sa prvým hromadne predávaným televízorom stal model Tesla 4001A. Pripomeňme, že Tesla bola veľmi dobre známa československá značka na výrobu elektroniky, ale so súčasnou automobilkou zo Silicon Valley nemala nič spoločné. Výrobou televízorov bol poverený podnik Tesla Orava, n. p. a tieto televízory mali v raných dobách označenie odvodené od ženských mien (napr. Carmen, Miriam). Televízne vysielanie v Československu sa začalo v roku 1953, vtedy sa vysielal len jeden program a aj to v časovo ohraničenom úseku. Jednoducho, bola to iná doba. Televízor Tesla 4001A sa u nás vyrábal v rokoch 1953 až 1957, umožňoval príjem jediného, a to pevne naladeného TV kanálu a disponoval kruhovou obrazovkou s priemerom 25 cm s obdĺžnikovým bakelitovým rámikom. Prirodzene, bol s monochromatickým (čiernobielym) obrazom a predával sa vynikajúco.

Okrem toho sa na Slovensku predávali televízory maďarskej firmy Videoton a dostali sa k nám aj televízory z bývalého Sovietskeho zväzu. Mimochodom, značka Orava existuje dodnes a stále produkuje televízory (www.orava.eu). Ešte pripomeňme, že diaľkové ovládanie bolo v dobách pred nežnou revolúciu u nás úplne neznámym pojmom. Ak ste chceli prepnúť kanál alebo zmeniť hlasitosť, vstali ste a pekne si zašli k televízoru. A ten mal príslušné mechanické tlačidlá v dostatočnej veľkosti, aby ste ho mohli ľahšie ovládať.

Základné zloženie televízora

Televízor sa skladá z prijímacej časti, ktorá spracováva signál prijatý napr. anténou, zo satelitu, z externého lokálneho zdroja alebo z internetu, ďalej zo zobrazovacej časti a nakoniec časti na generovanie zvuku. Prijímacia časť spracúva súčasne obraz, zvuk a pridružené dáta (titulky, teletext, digitálne informácie a pod.). Zobrazovacia časť bola v minulosti tvorená hlavne čiernobielou alebo farebnou televíznou klasickou obrazovkou na báze katódovej trubice (CRT). To znamenalo, že televízor pri väčšom rozmere obrazovky potreboval aj dostatočnú hĺbku pre túto elektrónku. Inými slovami, tieto televízory boli rozmerovo kusy nábytku na úrovni skrine na šaty. O ďalšom vývoji zobrazovacej časti si povieme v ďalších častiach seriálu.

Zvuk sa reprodukuje integrovanými, alebo externými reproduktormi. Pri súčasných tenkých televízoroch je celkom problém vytvoriť dostatočné silnú basovú zložku, a preto sa ponúka tzv. sound bar. Je to samostatný box s reproduktormi často doplnený aj o satelitné reproduktory na generovanie priestorového zvuku. Je dobrým zvykom, že reproduktory v tejto sústave sú prepojené bezdrôtovo.

Veľkosti uhlopriečok

Aj na Slovensku ostal zvyk označovania rozmeru uhlopriečky v palcoch a nie v cm alebo mm. Len pripomeňme, že jeden palec predstavuje 2,54 cm. Pred pár rokmi bol najrozšírenejší rozmer uhlopriečky 32 palcov (82 cm), ale to už nie je pravda. Ľudia si zvykli na ďaleko väčšie uhlopriečky, dnes je to z rozmere 47 až 55 palcov a veľmi dobre sa predávajú skutočne veľké rozmery ako je 65 a 70 palcov. Niečo také v minulosti vôbec neexistovalo, čo bolo dané aj tým, že na takých veľkých displejoch by už pôvodne dosť nízke rozlíšenie obrazu nevyzeralo pekne. Veľké uhlopriečky však lákajú hlavne kvalitou obrazu a preto je dôležité čo najvyššie rozlíšenie. Treba na to aj väčšiu obývačku, v minulosti sa používalo pravidlo, že televízor by ste mali sledovať zo vzdialenosti 2,5-krát väčšej ako je uhlopriečka displeja.

Rozlíšenie obrazu

V bývalom Československu sa zaviedol pri nástupe farebného vysielania francúzsky kódový systém SECAM (Séquentiel couleur à mémoire). Pri ňom sa používal systém rozlíšenia obrazu 720 × 576 bodov pri opakovacej frekvencii 25 Hz. Na tú dobu to bolo progresívne rozhodnutie, dnes sú však požiadavky na rozlíšenie obrazu neporovnateľne vyššie. Väčšina moderných staníc prijímaných na území Slovenska vysiela v HDTV (HD ready) s rozlíšením 1280 × 720 bodov. Všetky moderné televízory toto rozlíšenie zvládnu, aj ten najlacnejší TV v súčasnej predajnej sieti má rozlíšenie minimálne Full HD (1920 × 1080 bodov). Najmodernejšie televízory majú rozlíšenie 4K, čo pre televízor znamená rozlíšenie 3860 × 2160 bodov. Označenie 4K sa používa častejšie ako UHD (Ultra High Definition). V príprave sú aj televízory s 8K rozlíšením (7680 × 4320).

Vplyv zo zahraničia

Televízory vo vtedajšom Československu samozrejme už od začiatku ovplyvňoval vývoj v západnej Európe. Viacero televízorov vyrobených na našom území našlo svoj inšpiračný vzor napr. u vtedy veľmi populárnej holandskej značky Philips. V bývalých predajniach Tuzexu sa tiež predávali televízory nemeckej firmy Grundig. Po páde železnej opony sa situácia s televízormi na Slovensku začala výrazne meniť. Domáca výroba upadala, televízory zo zahraničia boli totiž lacnejšie, dostupnejšie a vyzerali dizajnovo modernejšie. Okrem západnej Európy sme však pocítili aj vplyv z Ázie, konkrétne z Japonska a hlavne z Južnej Kórey. A to radikálne ovplyvnilo aj súčasnú situáciu.

Práve Južná Kórea je totiž v súčasnosti najväčší producent televízorov na svete. Výroba tu začala pred viac ako 50 rokmi. V roku 1966 dodala na tamojší trh prvý v Kórei vyrobený televízor značka LG (predtým Lucky-GoldStar). GoldStar VD-191 bol jednoduchý, 19-palcový televízor s monochromatickým displejom. LG neskôr v roku 2004 prezentovalo televízor s najväčšou uhlopriečkou displeja na svete – neuveriteľných 55 palcov. Bol to Full HD LCD televízor 55LP10D. Dnes má LG najväčšiu továreň na svete pre OLED displeje určené do televízorov a dodáva ich aj pre svoju konkurenciu. Displeje od LG nakupuje napr. Philips, Panasonic alebo Sony. V súčasnosti je pre LG tak prioritou práve technológia OLED. Z Južnej Kórey pochádza aj v súčasnosti najväčší výrobca televízorov na svete, ktorým je Samsung. Pre túto firmu je prioritou technológia QLED, ktorá sa síce písmenkovo podobá na OLED, ale v skutočnosti je to displej úplne iného typu. Samsung tiež na výstave CES v tomto roku predstavil revolučný displej microLED, ktorý má škálovateľné rozmery displeja.

V nasledujúcej časti nášho seriálu sa budeme venovať tomu, čo ovplyvňuje kvalitu obrazu a zvuku, ako fungujú jednotlivé technológie a kam sa celkovo posúva vývoj televízorov. Ešte upozorňujeme, že v tomto vydaní nájdete aj test televízorov Samsung Q9 a LG E8, čo sú v súčasnosti najlepšie televízory sveta.

Tento seriál vám prináša LG OLED TV najlepší televízor všetkých čias, www.lg.com/sk/lgoled